Komunikácia - prenos informácie z jedného

 

miesta na druhé

Telekomunikácia - (tele – vzdialený - grécke slovo)

 

komunikácia na dlhšie vzdialenosti

 

Ak chceme hovoriť s niekým na opačnom konci zemegule, stačí zdvihnúť telefón a zavolať mu alebo napísať SMS správu, prípadne na počítači napísať e-mail.

Všetko to urobíme bez zamyslenia sa nad tým, odkiaľ sa vzali veci ktoré nám to umožňujú, kto ich vynašiel.

K dnešnej dobe mobilných telefónov viedla dlhá cesta.

 

 

Poštové holuby:

Prvým spôsobom ako preniesť správu na nejakú vzdialenosť je preniesť ju doslovne. Sem patria z histórie poslovia, poštové holuby, ale aj dnešná pošta. Majú spoločné to, že prenášajú okrem obsahu správy aj to , v čom je jej obsah uložený, teda v prípade pošty list. Takejto správe potom trvá veľmi dlho kým dôjde k adresátovi. Listu aj dnes trvá aj niekoľko dní, kým prejde vzdialenosti medzi štátmi. A cena informácií, tak ako aj dnes, aj v minulosti bola nielen v ich obsahu ale aj v tom že ich máme skôr ako niekto iný. Preto ľudia odpradávna hľadali spôsob ako skrátiť správam cestu.

 

 

 

Ohňové signály

Prvé spôsoby ako sa zaobísť bez poslov sú veľmi staré. Najprv sa nimi dali prenášať len niektoré vopred dohodnuté signály. Sem patria signálne ohne v noci a dymové signály vo dne. Podobne aj indiánske tam-tamy slúžili na odovzdávanie jednoduchých signálov. Prvý použitý systém na prenos písaných odkazov pochádza z čias starých Grékov (asi 200 rokov p.n.l.)

 

 

 

Vlajková abeceda

Podobné optické systémy prenosu správ v istých formách pretrvávajú až do dnešných čias. Napríklad v námorníctve sa napriek existencii rádiového spojenia dodnes používa tzv. vlajková abeceda. Ide o súbor malých farebných vlajočiek, ktoré sa vyťahovali na sťažeň a lode sa takto mohli dorozumievať medzi sebou navzájom, alebo s prístavom. Takáto komunikácia by pravdaže bola veľmi pomalá, a preto každá samostatná vlajka mala určitý vopred dohodnutý význam.

 

 

Semaforová abeceda

Iným, podobným systémom bolo použitie vlajok, ktoré boli rovnaké a boli len dve. Signalizujúci človek ich držal v rukách a polohou ramien postupne vytváral pozície ktorým boli priradené jednotlivé znaky abecedy.

 

 

Elektrický a chemický telegraf

Za najväčší pokrok v oblasti telekomunikácií vďačíme objavu elektriny. Všetky významné objavy v tejto oblasti vďačia za svoj vznik javu, ktorý začal trhanými pohybmi žabích stehienok a nakoniec pohol celým svetom. Prvým krokom na ceste k elektrickému telegrafu bol objav Stephena Graya, objav elektrickej vodivosti. On prvý prišiel na to, že vtedy ešte len statická elektrina sa dá prenášať pomocou kovového drôtu. V roku 1729 preniesol elektrický prúd vodičom na konci ktorého bol elektroskop ktorý sa pôsobením statickej elektriny vychýlil. Tým vlastne prvý krát preniesol elektrický signál vodičom. Základný princíp elektrického telegrafu bol na svete. No trvalo ešte mnoho rokov, kým sa ho podarilo rozvinúť do použiteľnej podoby.

Pomerne rýchlym zužitkovaním vynálezu Davyho chemických účinkov elektrického prúdu Samuelom Soemerlingom v roku 1809 vzniká chemický telegraf. Ten má znovu osobitný vodič pre každé písmeno , na ich konci sú však vodiče ponorené do nádoby so slaným roztokom. Pri prítomnosti napätia na vodiči sa v jeho okolí začali vyvíjať bublinky. Celé zariadenie možno vidieť na obrázku.

 

 

Čakalo sa na systém ktorý bude dostatočne jednoduchý aby sa presadil v praxi. Najprv bolo potrebné odstrániť príliš veľký počet vodičov. Znaky ktoré sa mali preniesť bolo treba teda nejako zakódovať, aby na ich prenos postačilo menej vodičov. Podobné vynálezy sa postupne objavovali a čakalo sa len na to, keď sa jednému z nich podarí presadiť.

Prvým krokom je telegraf baróna Schillinga von Canstedta z roku 1832. používal 6 galvanometrov, pričom potreboval 8 vodičov. Jeden vodič pre každý z galvanometrov , jeden spoločný a jeden na napájanie signalizačného zvončeka. Znaky boli zakódované do pozícií 6-tich galvanometrov.

 

 

Morseho telegraf

Prijímač tvorí rozmerný drevený rám (pôvodne maliarsky stojan), v ktorom je vmontovaný elektromagnet, ktorý pohybuje ramenom na konci ktorého je písací hrot. Ten sa dotýka papierovej pásky ktorá sa posúva pomocou hodinového stroja.

Elektromagnet pohybuje hrotom kolmo na smer pohybu pásky. Signál teda kreslí na páske záznam v podobe akéhosi hrebeňa s rôzne širokými zubmi. Prvý telegrafný prenos Morseho systémom sa uskutočnil 24. mája 1844 z kapitolu vo Washingtone to Baltimooru na vzdialenosť 40 míľ.

 

Bellov telefón

Za vyše 100 rokov od chvíle, keď si v roku 1876 škótsky vynálezca Alexander Graham Bell dal patentovať prvý telefón, zmenil jeho prístroj od základu spôsob komunikácie. V Bellovom prístroji sa zvukové kmity ľudského hlasu premieňali priamo na elektrické impulzy, ale reprodukcia bola veľmi slabá, najmä na dlhšie vzdialenosti.

 

 

 

Mobilný telefón