Šifra – šifrovanie sa používa všade tam, kde treba utajiť obsah komunikácie.
Existuje veľmi veľa metód na tajné šifrovanie (a protimetód na dešifrovanie). Šifry dosiahli vysokú úroveň a dôležitosť kvôli počítačom a komunikácii na Internete, súkromným informáciam (napr. rodné číslo, presná adresa bydliska, číslo účtu v banke atď.).

 

Kód - cieľom kódovania je, aby sme mohli prenášať informáciu - prechod z jednej informačnej sústavy do inej. Prvoplánovo nejde o utajenie.

Často sa musíme prispôsobiť možnostiam technického zariadenia (preto vznikla napr. Morseova abeceda ako jazyk pre telegraf ), alebo možnostiam ľudí zapojených do komunikácie (preto vzniklo Breillovo písmo pre nevidiacich).

 

Kódovanie - je ľubovoľná, vopred dohodnutá množina pravidiel, ktorá dovoľuje informáciu vyjadriť tak, aby sa dala uchovať, alebo šíriť

Je to proces, pri ktorom sa jednotlivým prvkom správy priraďujú stavy určitých parametrov signálu. (napr G = - - . )

 

Dekódovanie - proces opačný ako kódovanie.

 

BER - bitová chybovosť (Bit Error Rate)

 

Označuje kvalitu prijímaného demodulovaného digitálneho signálu. Čím nižšia je chybovost, tým lepší je signál.
Príklad: BER(chybovosť) 10^-4 predstavuje jednu chybu na 10 000 bitov.

• Pri prenose hovorového signálu je povolená maximálna prípustná chybovosť BER=10^-3–10^-4,

 

• Pri prenose televízneho obrazového signálu s vysokou rozlišovacou schopnosťou HDTV (high definition television) je BER=10^-10

 

 

• Pri prenose dát medzi PC sú požiadavky prísnejšie. BER=10^-12